Myslím, že čitateľa, ktorý aspoň čiastočne pozná poéziu Mily Haugovej, jej najnovšia, v poradí štrnásta zbierka básní nejako razantne nezaskočí, nešokuje – ani v negatívnom ani v pozitívnom zmysle. Texty v nej zahrnuté totiž disponujú obdobnou atmosférou i motivikou, akú sme si od tejto poetky podľa jej predošlých zbierok zvykli očakávať. Časť rukopisu sa navyše už objavila, v...