Práve tie poukazujú na jeho neobyčajne široký záber menovaného a zároveň špecifickú skôr esteticko-filozofickú, hudobno-teoretickú a hudobno-historickú než praktickú divadelne kritickú orientáciu. Dokumentujú to názvy jeho štúdií ako K problematike analýzy operného diela, Čas v opere, Kapitoly z estetiky muzikálu, Historizmus v opere, Bratislavský hudobný život v ...