Jeden môj dávny príbuzný napísal po nemecky históriu Cigánov v Uhorsku. Podaktorí jeho potomkovia už na Slovensku nežijú, ale nie preto, že boli, podobne ako on svetobežníkmi, ale preto, že si dovolili hovoriť po nemecky aj po vojne. Iní jeho potomkovia už hovorili aj písali po slovensky a museli sa naučiť šikovne preskakovať bučky, pretože slovenskou krvou podpísali Memorandum...