Archív článkov
Ak Karol Sidor odmietol vyhlásiť nezávislosť Slovenska, neurobil to preto, že by si ju neželal, ale preto, že mal za danej medzinárodnej situácie obavy o jej dlhodobé udržanie. Rozdiely medzi Tisom a Sidorom boli skôr taktické ako ideologické. Nijaký ľudák neuvažoval po Mníchove o spoločnej budúcnosti s Čechmi a Hitlerovo rozhodnutie rozbiť Československo dozrelo už v smernici...
Keď Martin Rázus predvídavo poukázal na to, kam smeruje autonomistické hnutie v réžii ľudákov, bol už dávno vyliečený z ilúzie, ktorú v ňom vzbudzoval nástup Adolfa Hitlera k moci. Pôvodne v ňom videl prejav sily národného uvedomovania, ale už o rok neskôr, v lete 1934, sa od nacistického vodcu dištancoval a varoval, že „taký nacionalizmus musí viesť k diktatúre“. Na rozdiel od...
Keď 31. októbra 1918 Andrej Hlinka odchádzal zo zhromaždenia, ktoré prijalo Martinskú deklaráciu, na stanici vo Vrútkach presviedčal farára Ferdinanda Machaya, že „čeština a slovenčina tvoria vlastne jeden jazyk, tak ako Česi a Slováci jednotný československý národ“. Toto čechoslovakistické nadšenie mu vydržalo len pár týždňov. Zmena súvisela, ako inak, s jeho nenaplnenými...
Konečné zdôvodnenie strategickej južnej hranice sa neopieralo o Dunaj (ako je to zafixované v predstavách laickej verejnosti), ale o kontrolu nad celou dolinou Váhu. Životný význam tejto plavebnej cesty pre nový štát zdôvodňoval na mierových rokovaniach v Paríži jeden z najtalentovanejších slovenských diplomatov tých čias Štefan Osuský. Zraniteľnou však ostala východná časť...
Zápas o republiku sa na Slovensku začal paradoxne až po 30. októbri 1918. Česi sa vehementne hlásili k samostatnému československému štátu oveľa dlhšie ako Slováci. Navyše treba zdôrazniť, že Maďari neprišli o Slovensko v dôsledku sprisahania veľmocí (tento komplex pretrváva u našich južných susedov dodnes), ale len a len vinou vlastnej politiky, predovšetkým v prvých mesiacoch...