Archív článkov
streda 11. september 2002
Mojich vlastných spomienok na Vladimíra Clementisa nie je veľa a tie, čo sa mi podarilo v mysli pozhľadúvať, sú zahmlené odstupom dlhých desaťročí, i mojím vtedajším ešte neveľmi vnímavým vekom. No pamätám sa na roky, keď sa v bratislavskom byte mojich rodičov pravidelne schádzalo veľa ľudí. Našli sa medzi nimi i takí, čo boli u nás častými a vždy vrelo vítanými hosťami. Boli...