Archív článkov
streda 13. február 2002
Nepoznám nikoho iného zo zahraničných spisovateľov, kto by tak miloval Vladimíra Clementisa ako Iľja Erenburg. Na poslednom stretnutí v roku 1949, keď Erenburg letel z Paríža do Moskvy s medzipristátim v Prahe, sa stretli vtedy už u ministra zahraničných vecí ČSR. Podľa Iľju mal Vlado veľmi smutné oči. Ale keď začali spomínať na Tisovec, na Clementisovho otca, na to, ako s ním...